LOGITEX, s.r.o. je výhradný dovozca pozorovacích ďalekohľadov, hvezdárskych teleskopov, mikroskopov a lúp značky Bresser, Explore Scientific, Meade Instruments a Coronado pre Slovensko.

152Ako si vybrať teleskop?

Ako si vybrať teleskop?

Sprievodca časopisu Sky & Telescope pri kúpe teleskopu.

Autor:  Adrian R.Ashford / Preklad:  Roman Luhový

Preklad publikovaný s písomným súhlasom magazínu Sky & Telescope.

 Pôvodný text v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

 

 

 

Na úvod

 
Veľké a malé, tučné aj chudé teleskopy – ktorý z nich je pre vás ten pravý? Tento návod má ambíciu odpovedať vám na túto otázku. A nech už si vyberiete akýkoľvek, len nešetrite na kvalite. Dobrý teleskop vám vystačí aj na niekoľko desaťročí.


Žijeme vo vzrušujúcich časoch, najmä pre amatérskych astronómov. Ešte nikdy predtým pri pestovaní svojho koníčka neboli pozorovatelia-začiatočníci vystavení takému bohatému sortimentu teleskopov a príslušenstva ako v súčasnosti. Prirodzene, ohromujúca rozmanitosť produktov sťažuje neinformovanému spotrebiteľovi správne rozhodnutie. Či je váš záujem o kúpu vážny alebo o teleskope zatiaľ len snívate, tento sprievodca vám pomôže zúžiť vaše možné voľby. Najškôr preskúmame typy dostupných prístrojov, neskôr preberieme ich kľúčové vlastnosti – veľkosť šošovky/zrkadla, typ montáže, mobilita, komputerizácia, príslušenstvo. Takisto zvážime plusy a mínusy, nakoľko každý teleskop má svoje prednosti aj nedostatky. Predtým ako čokoľvek kúpite si musíte uvedomiť čo je pre vás najdôležitejšie. Čo by ste vašim teleskopom najčastejšie pozorovali? Aká tmavá (znečistená umelým osvetlením, pozn.prekl.) je obloha v mieste kde žijete alebo kde budete pozorovať? Aké sú vaše doterajšie skúsenosti s pozorovaním? Koľko hodláte za teleskop utratiť? Aký úložný priestor máte k dispozícii a aký ťažký teleskop chcete prenášať? Odpovedzte si na tieto kľúčové otázky, oboznámte sa s prístrojmi, ktoré trh aktuálne ponúka, a budete na dobrej ceste k teleskopu, ktorý bude slúžiť vašim potrebám po dlhé roky. Prv než začnete s výberom, bude dobré sa oboznámiť s tým ako vlastne fungujú.

Najdôležitejšia vlastnosť akéhokoľvek teleskopu je veľkosť jeho apertúry, teda priemer jeho hlavného optického komponentu - šošovky alebo zrkadla. Apertúra teleskopu určuje nielen jeho schopnosť zachytávať svetlo (aký jasný bude obraz), ale aj rozlíšenie obrazu (aký ostrý bude obraz).

Čo to znamená? Čím väčšia apertúra, tým lepšie. Teleskop o apertúre 6“ (152mm) vám umožní rozoznať krátery na Mesiaci s veľmi malým priemerom asi 800m – čo je asi polovičná veľkosť toho čo by ste videli s 3“ (76mm) teleskopom (samozrejme za rovnakých podmienok a s rovnakým zväčšením). Keď by ste rovnaké dva prístroje obrátili za bezmesačnej noci na menej svetlé galaxie, vyznelo by porovnanie ešte dramatickejšie. Pretože plocha 6“ zrkadla je 4-násobne väčšia ako plocha 3“ zrkadla, dokáže zachytiť až 4-násobne viac svetla, takže obraz pozorovanej galaxie by bol 4x jasnejší (jazykom astronómov: obraz by bol o 1.5 magnitúdy jasnejší).

 

Zväčšenie nie je všetko

Možno vás to prekvapí, ale apertúra teleskopu nie je to, čo určuje jeho zväčšenie. Pri prvom pohľade začiatočníka na teleskop zvyčajne vyvstane otázka: „A aké je jeho zväčšenie?“. Odpoveď je: „Aké len chcete.“ Každý teleskop je totiž schopný poskytnúť takmer nekonečný počet zväčšení v závislosti od ohniskovej vzdialenosti okulára, ktorý vložíte do okulárového výťahu.

Netreba však podľahnúť dojmu, že priveľké zväčšenia obrazu nejako pomôžu. Existujú 2 faktory, ktoré obmedzujú možnosti zväčšenia dosiahnúť slušný obraz s nejakým teleskopom, sú to: apertúra (znova) a atmosferické podmienky.

Každé zrkadlo alebo šošovka dokáže vytvoriť obraz s istými detailami, takže je potrebné nájsť optimálne zväčšenie na to, aby sa tento možný detail dosiahol bez prílišného rozptylu svetla pozorovaného cieľa, kedy sa tmavý objekt stáva príliš tmavým na to, aby sa dal pozorovať alebo svetlý objekt sa premení len na veľkú rozmazanú škvrnu.

Toto je dôvod, pre ktorý sa vo všeobecnosti pozorovatelia držia malých zväčšení keď pozorujú menej svetlé objekty ako sú galaxie alebo hmloviny, a nepoužívajú väčšie ako stredne veľké priblíženia pri pozorovaní svetlých objektov akými sú Mesiac alebo planéty. Je to ako s fotografiou, ktorú sa snažíte príliš zväčšovať, výsledný obraz ukáže len zrnenie alebo obrazové body čipu (štvorčeky-pixelizácia, pozn.preklad.). Tak aj prílišné zväčšenie môže priniesť len rozmazaný a nejasný obraz.

Ale ako vieme aké zväčšenie je už príliš veľké? Na zistenie maximálne využiteľného priblíženia existuje jednoduché pravidlo: 2-násobok apertúry teleskopu v mm alebo 50-násobok apertúry v palcoch. A to platí len za podmienky, že teleskop disponuje perfektnou optikou a nočné ovzdušie je nezvyčajne pokojné.

To znamená, že napríklad so 4“ (100mm) teleskopom by ste sa nemali snažiť zväčšenie posunúť za hranicu 200x. Z tohto pohľadu, aj malý teleskop s kvalitnou optikou dokáže odhaliť Saturnove prstence či oblačné pásy Jupitera, pretože tieto sa dajú vidieť už pri 75x zväčšení. Na druhej strane, ak uvidíte malý 60mm teleskop v supermarkete ako sa hrdí „300x zväčšením!!!“, budete vedieť, že ide len o marketigový ťah a urobíte najlepšie, ak sa poobzeráte po teleskope niekde inde.

 

Výpočet zväčšenia

Teraz už máte predstavu o maximálnom skutočne využiteľnom zväčšení. Ale ako sa k nemu dopracovať? Čo vám tie malé čísla vytlačené na tele okuláru skutočne povedia o zväčšení?

Každý teleskop má svoju ohniskovú vzdialenosť, čo je vlastne vzdialenosť primárneho zrkadla alebo šošovky od bodu, v ktorom sa vytvára na optickej osi obraz pozorovaného objektu. (Táto vzdialenosť nie je vždy totožná s dĺžkou tubusu, pretože ako uvidíme neskôr, niektoré teleskopy dokážu vo vnútri opticky „poskladať“ cestu, po ktorej svetlo putuje.) Ohnisková vziadelonosť je vyznačená na prednej alebo zadnej časti tubusu a je to obyčajne číslo od 400mm do 3000mm, v závislosti od apertúry a optickej konštrukcie teleskopu.

Okuláre majú tiež svoju ohniskovú vzdialenosť – napríklad 25mm alebo 10mm. Zväčšenie vypočítate tak, že budete deliť ohniskovú vzdialenosť teleskopu ohniskovou vzdialenosťou použitého okuláru. Napríklad, s teleskopom s ohniskom 1000mm a okulárom s ohniskom 25mm dosiahnete zväčšenie 1000/25=40, alebo tiež označované ako 40x.

Tu je pre vás k dispozícii počítadlo zväčšení:


Telescope focal length =Eyepiece focal length =Magnification =

 

 

Prečo je obraz Mesiaca rozmazaný?

 

 
 Aj ten najlepší teleskop vám poskytne rozmazané obrazy počas nocí so slabou atmosferickou viditeľnosťou. Tento obrazok Mesiaca ukazuje na pohorie Altai Scarp vedúce ku kráteru Piccolomini (vpravo dole) o priemere 90 km. Po kliknutí na obrázok vám krátka videosekvencia vo formáte GIF ukáže ako turbulencie vzduchu v našej atmosfére zvlnia a zdeformujú výhľad a následne spôsobia rozmazanie detailov.
Adrian Ashford

 

Aj s tým najlepším teleskopom si všimnete, že za niektorých nocí budete vidieť jemnejšie detaily obrazu Mesiaca alebo planét ako za iných. Niekedy sa dokonca mení ostrosť obrazu zo sekundy na sekundu. S veľkými zväčšeniami sa planéty a hviezdy budú trblietať a budú rozmazané pri väčšine nočných pozorovaní. Chyba nie je v teleskope, ale v turbulentnej atmosfére našej Zeme alebo niekedy aj v špecifických miestnych podmienkach ako sú napríklad stúpajúci teplý vzduch z neďalekej asfaltovej cesty, ktorá počas celého dňa akumulovala teplo zo Slnka. Astronómovia nazývajú takéto noci ako noci so zlou viditeľnosťou.

 

Veľké apertúry umožňujú pozorovateľom rozoznávať tmavé objekty a jemné detaily na povrchu Mesiaca a planét, ale odhliadnúc od apertúry, čím lepšia viditeľnosť, tým viac skutočne uvidíte. Pretože je pokojná atmosféra veľmi dôležitá, aj zväčšenie veľkých teleskopov z kategórie 10“ a viac – je vo väčšine prípadov obmedzené na 250x-300x, okrem tých najpokojneších nocí.

Ktorýkoľvek skúsený pozorovateľ vám potvrdí, že trénovaním uvidíte viac obrazových detailov – nielen preto, že si vaše oči zvyknú, ale aj preto, že čím dlhšie pozorujete, tým väčšie sú vaše šance zachytiť aspoň niekoľko momentov veľmi stabilnej, dobrej viditeľnosti.

 

Je väčší vždy lepší?

Možno sa pýtate, prečo kupovať teleskop väčší ako 10“ keď ste obmedzení atmosferickými podmienkami? Teleskopy s veľkými apertúrami si vyberajú pozorovatelia, ktorí chcú získať čo najviac svetla na pozorovanie nejasných objektov akými sú galaxie, hmloviny a hviezdokopy. Tieto tzv.“deep-sky“ objekty sa pozorujú s oveľa menším zväčšením ako Mesiac alebo planéty, aby sa tak eliminovali nepriaznivé atmosferické vplyvy. Taktiež, veľké apertúry vo všeobecnosti vedú ku kratším expozičným časom pri astrofotografovaní, najmä v kombinácii s krátkou ohniskovou vzdialenosťou teleskopu.

Ale, ak sa vám aj veľký teleskop zmestí do rozpočtu, je potrebné zohľadniť aj mobilitu. Skutočne veľký amatérsky teleskop si vyžaduje trvalé ustajnenie v observatóriu alebo zopár kamarátov ochotných pomôcť vám s jeho montážou a demontážou na vybranom stanovišti. Jednoznačne je potrebné urobiť kompromis medzi pohodlím a výkonom a samozrejme každý z nás má inú definíciu toho čo je „prenosné“ a čo už nie. Je ľahké podľahnúť „apertúrovej horúčke“, pri ktorej vás zachváti nutkanie kúpiť čo najväčší teleskop. Smutné na celej veci je, že častokrát je tento leviatan odsúdený na pobyt v pivnici alebo skrini, pretože je na pravidelné používanie príliš ťažký a nespratný. Preto pamätajte, že najviac vám toho ukáže jedine teleskop, ktorý budete používať často.

Venujte preto veľkú pozornosť údaju o hmotnosti teleskopu, o ktorý sa zaujímate. Zvyčajne je uvedený v technickej špecifikácii malými písmenami. Postavte na osobnú váhu sud alebo poleno, ktoré váži rovnako ako teleskop, ktorý chcete zakúpiť. Vezmite toto bremeno a trošku si s ním pochoďťe odtiaľ kde by ste teleskop skladovali až po miesto, z ktorého by ste pozorovali. Sú na tejto trase aj nejaké schody? Ako často sa vám bude chcieť prenášať ťažký teleskop po dlhom dni v práci?

 

Teleskopy všetkých veľkostí a tvarov

Po uvedomení si niektorých dôležitých príncípov optiky, ovplyvňujúcich výkon teleskopu ako aj zmierením sa s kompromisom medzi výkonom a prenosnosťou prístroja, môžeme teraz preskúmať rôzne typy dostupných teleskopov.

Budiž vám odpustené, ak ste pod vplyvom reklamných kampaní nadobudli dojem, že sa vám ponúka nekonečné množstvo typov teleskopov. Avšak, napriek množstvu tvarov a veľkostí, teleskopy rozdeľujeme len do 3 skupín: refraktory,reflektorykatadioptrické teleskopy.

 


Refraktory

 

Refraktor(šošovkový teleskop, pozn.prekl.) je typickým stereotypom ako by mal teleskop vyzerať – dlhý lesklý tubus s objektívom vpredu a okulárom vzadu. Predná šošovka (objektív) sústreďuje svetlo do jedného bodu a vytvára na konci tubusu obraz. Okulár je vlastne malá lupa, ktorá tento obraz zväčší.

Vysokokvalitné refraktory sú vyhľadávané najmä pozorovateľmi, ktorí sa sústreďujú na pozorovanie Mesiaca a planét, a ktorí si cenia ich ostrý, vysokokontrastný obraz, ktorý znesie aj veľké zväčšenia. Vskutku, naozaj kvalitný refraktor vám prinesie najdetailnejší obraz dosiahnuteľný s danou apertúrou.

Ďaľšou výhodou refraktorov je, že sú odolnejšie/pevnejšie ako iné typy teleskopov pretože šošovka je napevno zapuzdrená a len ťažko sa rozšteluje/rozkolimuje. Aj z tohto dôvodu sú pozväčša refraktory tými teleskopmi typu „pick up and go“ („vezmi a choď“, pozn.prekl.), vhodné najmä pre tých, ktorí nemajú záujem sa „vŕtať“ v optike tohto typu prístroja.

Tieto výhody však nie sú zadarmo. Skutočne veľký a kvalitný šošovkový objektív je umeleckým dielom, vyžadujúcim špeciálne sklo a individuálnu zručnosť výrobcu. Z týchto dôvodov sú refraktory tými najdrahšími prístrojmi v každej veľkostnej kategórii. Taktiež ich pomerne dlhé tubusy môžu byť pre mnohých neskladné a nepraktické. Teleskop o 4“ (100mm) apertúre môže dosahovať dĺžku až 122cm a viac. A pretože je okulár umiestnený až na konci tubusu, je pre pozorovanie objektov v nadhlavníku potrebný vysoký statív. Taký statív musí byť veľmi stabilný proti otrasom pri vysokých zväčšeniach, takže môže byť pomerne ťažký a nepraktický, nehovoriac už o tom, že aj drahý. Pre pozorovateľov zameriavajúcich sa na „deep-sky“ objekty (galaxie, hviezdokopy, hmloviny – pozn.prekl.) môžu refraktory zachytávať nedostatočné svetlo na pozorovanie nejasných objektov a zorné pole vytvoreného obrazu je úzke. Moderný dizajn refraktorov viedol ku kratším a lepšie ovládateľným konštrukciám, no za adekvátne vyššiu cenu.

 

Je to záležitosť zrkadiel

Druhým typom teleskopov je reflektor(zrkadlový teleskop – pozn.prekl.), ktorý využíva na zber a usmernenie svetla zrkadlá. Najbežnejším optickým diazjnom je reflektor typu Newton (vynález anglického fyzika Isaaca Newtona) so špeciálnym konkávnym (tvar taniera) primárnym zrkadlom v spodnej časti tubusu. V prednej časti tubusu je umiestnené malé diagonálne sekundárne zrkadlo, ktoré odráža svetlo nabok tubusu kde je prakticky umiestnený okulár. Ak za svoje peniaze žiadate čo najväčšiu apertúru, tak reflektor je teleskop pre vás. Ak je reflektor starostlivo vyhotovený a  dobre udržiavaný, poskytne vám dostatočne ostrý, kontrastný obraz všetkých druhov vesmírnych objektov, a to za zlomok ceny refraktora s rovnakou apertúrou.

Tubus zrkadlového teleskopu typu Newton je taktiež ovládateľnejší. Jeho dĺžka len zriedkakedy predstavuje viac ako 8-násobok apertúry primárneho zrkadla, častokrát menej. To znamená, že 8“ Newton môže byť zapuzdrený do tubusu len zriedka dlhšieho ako 122cm, čo ho umožňuje naložiť do osobného auta a odviezť na tmavé vidiecke stanovište. V kombinácii so všeobecne nízkym ťažiskom Newtonov hlboko pod okulárom máte k dispozícii prístroj s kompaktnou a stabilnou montážou a s okulárom umiestneným v pohodlnej výške tak, že vyhovuje temer akejkoľvek orientácii oblohy.

A je tu ešte jeden prínos. Celkovo, reflektor je jediný typ teleskopu, ktorý poskytuje „korektne čitateľný“ obraz na rozdiel od zrkadlovo prevráteného obrazu. To je dôležité pri porovnávaní toho čo je vidieť v okulári teleskopu a toho čo je zobrazené na hviezdnej mape.

Najviac sa oplatí a odporúča na zváženie špeciálny typ reflektora nazývanéhoDobson. Ide opäť o optický dizajn Newton, ale tentokrát na veľmi jednoduchej, ale zato robustnej a pevnej montáži. Tieto veľmi populárne teleskopy sa vyrábajú zvyčajne v rozmedzí apertúr od 4“ (100mm) do viac ako 30“ (762mm) a predstavujú tak vrchol praktického pozorovania.

Ako všetky reflektory (existujú aj ďalšie typy zrkadlových teleskopov, ale my ich vynecháme, pretože len málokedy skončia také prístroje v rukách amatérov), Newtony vyžadujú občasnú údržbu. Na rozdiel od pevne osadenej šošovky refraktorov, zrkadlo refraktoru sa môže rozštelovať a preto bude vyžadovať kolimáciu (nastavenie optických osí teleskopu, pozn.prekl.), aby sa zabezpečil špičkový výkon, najmä pri častom prenášaní a prevážaní teleskopu. Kolimovanie zrkadiel nie je žiadna veda keď sa to človek naučí, naviac zrkadlá priemerného Newtona si túto údržbu nebudú „pýtať“ skôr ako za niekoľko mesiacov. Avšak pre technicky menej zdatných by sa mohla aj občasná nutnosť kolimácie zrkadiel stať frustrujúcou záležitosťou.

Otvorený tubus reflektorov znamená, že sa na povrchu zrkadiel vnútri tubusu bude hromadiť prach aj napriek úsiliu zakrývať otvor vekom počas skladovania. Reflektor si preto vyžiada občasné čistenie. Taktiež zrkadlo si vyžiada v priebehu 10-20 rokov (častejšie ak žijete vo veľmi znečistenom prostredí alebo pri mori) nové postriebrenie.

 

To najlepšie z oboch svetov

Nakoniec je tu tretia kategória prístrojov, katadioptrické alebo zložené teleskopy. Tieto sa objavili ešte v 30-tych rokoch 20.storočia a vzišli z túžby využiť prednosti zrkadlových a šošovkových teleskopov, takže na vytvorenie obrazu využívajú aj šošovky aj zrkadlá. Najväčšia príťažlivosť katadioptrických prístrojov, tých najrozšírenejších ako sú Schmidt-Cassegrain a Maksutov-Cassegrain však spočíva najmä v ich kompaktnosti. Ich tubusy sú len 2x-3x dlhšie ako je ich šírka (ich apertúra, pozn.prekl.), čo je umožnené „optickým skladaním“ svetla. Menší tubus si tak vyžaduje ľahšiu a ovládateľnejšiu montáž. Hlavná výhoda katadioptrických modelov tkvie v tom, že používateľovi poskytne teleskop s veľkou apertúrou, dlhou ohniskovou vzdialenosťou a zároveň prístroj veľmi ľahko prenášateľný.

Tieto teleskopy majú však aj isté mínusy. Rovnako ako pri zrkadlových Newtonoch, aj Schmidt-Cassegrainy vyžadujú občasnú kolimáciu zrkadiel, čo môže odradiť tých užívateľov, ktorí sa neradi vŕtajú vo svojich teleskopoch. Zorné pole môže byť taktiež pomerne úzke. Čo sa týka ceny, pri porovnaní rovnakých apertúr, táto je niekde medzi cenami refraktorov a reflektorov. Ako Newtony, aj katadioptrické teleskopy disponujú vo svojej konštrukcii sekundárnym zrkadlom, ktoré zatieňuje primárne zrkadlo, čím znižuje výkon prístroja pri pozorovaní Mesiaca a planét. Napriek tomu, kvalitný Schmidt-Cassegrain alebo Maksutov prinesie svojmu majiteľovi detailný obraz celého radu vesmírnych objektov.

Rovnako ako refraktory majú katadioptrické teleskopy zapuzdrené tubusy, chrániace optiku pred prachom a inými nečistotami, čo je veľké plus najmä vtedy, keď si chcete zobrať teleskop na vonkajšie pozorovanie. Ale ak žijete na mieste, kde sa tvorí hmla (čo je takmer všade), rosnica alebo nejaké predĺženie tubusu brániace zaroseniu prednej korekčnej dosky sa pre vás stane nevyhnutnosťou.

Prakticky platí, že veľa ľudí vyhľadávajúcich mnohostranne využiteľný a prenosný prístroj, vhodný na pozorovanie všetkých druhov objektov a astrofotografovanie má tendenciu siahnúť po niektorej z katadioptrických konštrukcií. Teleskopy tohto typu sú obyčajne najviac „pretechnizované“ s mnohými prvkami ako sú počítačom riadené navádzanie a astrofotografovanie. V skratke, ide o excelentné prístroje pre všeobecné účely schopné využiť širokú paletu príslušenstva.

 

Montáže teleskopov

 

 
Montáž Dobsona je dobrou ukážkou azimutálneho alebo „alt-az“ teleskopu. Tubusom sa dá pohybovať hore-dole (výška) alebo doľava-doprava (azimut). Ostatné azimutálne montáže môžu disponovať ovládačmi jemného posuvu, umožňujúcimi sledovanie objektu pri vysokých zväčšeniach.
Sky & Telescope / Chuck Baker

 

Aj ten najlepší teleskop Vám bude zbytočný bez pevnej, stabilnej a ľahko sa pohybujúcej montáže, ktorá Vám umožní nasmerovanie na žiadanú časť nočnej oblohy a s rotáciou Zeme bude schopná hladko a presne sledovať pozorovaný objekt.

 

V reálnych podmienkach, stabilná montáž je taká, ktorá pri stredne veľkých až veľkých zväčšeniach po poklepaní na tubus nebude vibrovať dlhšie ako približne jednu sekundu. Obzvlášť by sa pri zaostrovaní nemal chvieť obraz natoľko, že po dosiahnutí najlepšieho zaostrenia nič neuvidíte. Ani keď pustíte zaostrovacie koliesko by sa zaostrený cieľ nemal posunúť do strany. Takto sa vám podarí úplne vylúčiť zo svojich úvah typický „supermarketový“ polohračkársky teleskop.

Keďže existujú rôzne montáže, stretnete sa s týmito variáciami: azimutálne (označované aj ako alt-az) alebo rovníkové (ekvatoriálne):

Azimutálna montáž pracuje podobne ako fotostatív a umožňuje pohybovať teleskopom hore-dolu (výška) a doľava-doprava (azimut). Rovníkové (ekvatoriálne) montáže majú rovnako dve osy, ale sú naklonené tak, aby jedna z nich bola rovnobežná s osou rotácie Zeme.

Ak zamýšľate využívať malý teleskop na občasné pozorovanie nočnej oblohy ale aj pozemských cieľov, hodí sa vám skôr azimutálna montáž. Kvalitne zostrojené montáže tohto typu disponujú ovládačmi jemného posuvu, ktoré zabezpečujú posun teleskopu po veľmi malých úsekoch, čo oceníte najmä pri sledovaní hviezd alebo planét pri veľkých zväčšeniach.

Zrkadlové Dobsony disponujú tiež druhom azimutálnej montáže. Nenáročné materiály ako drevotrieska a Teflon použité pri ich výrobe prispievajú k nízkej cene a nízkemu ťažisku týchto montáží, ktoré (ideálne) kĺžu v oboch osách jednoduchým pohybom prstov. Zrkadlový Newton na takejto montáži nie je len extrémne jednoducho zmontovateľný a jeho obsluha intuitívna, ale rovnako predstavuje za vaše peniaze dobrú hodnotu.

 
Rovníková montáž uľahčuje s otáčaním Zeme sledovanie vesmírnych objektov. Stačí ju pred pozorovaním správne nastaviť a teleskop už stačí pri sledovaní objektu po oblohe posúvať len v jednej osi – ak je montáž vybavená elektromotorčekmi sledovanie objektu vykonáva montáž automaticky. Rovníková montáž je väčšinou nevyhnutná pre astrofotografovanie.
Sky & Telescope / Chuck Baker

 

 

 

Teleskop určený čisto na astronomické pozorovanie a perspektívne aj na astrofotografovanie by mal stáť na rovníkovej (ekvatoriálnej) montáži, ktorá bude automaticky pôsobiť proti rotácii Zeme. Je oveľa jednoduchšie sledovať vesmírny objekt s teleskopom na rovníkovej montáži, pretože je nutné pohybovať teleskopom už len v jednej osi namiesto dvoch simultánnych pohybov ako je to v prípade azimutálnej montáže. Keď je takáto montáž správne nastavená, stačí pri sledovaní a udržaní objektu v zornom poli okuláru pohybovať len ovládačom jemného posuvu v jej polárnej osi. Sofistikovanejšie montáže, včítane moderných azimutálnych na to využívajú vstavané elektromotorčeky umožňujúce ich používateľovi sústrediť sa na samotné pozorovanie.

Takže, je jeden typ montáže lepší ako druhý? Nie celkom, nakoľko každý z nich má svoje silné stránky. Pre príležitostného pozorovateľa, ktorý chce hlavne prenosný teleskop s jednoduchým nastavením a obsluhou na rôznych stanovištiach, bude zrejme vhodnejšia azimutálna montáž – najmä typ Dobson. Rovníková montáž, ktorá je v podstate nevyhnutnosťou pre astrofotografovanie a zásadné pozorovanie Mesiaca a planét pri veľkých zväčšeniach, musí mať svoju polárnu os rovnobežnú s rotačnou osou Zeme. Aj keď toto polárne nastavenie rovníkovej montáže nie je zložité a po čase sa pre vás stane bežnou rutinou, na začiatku každého pozorovania môže presné nastavenie montáže chvíľu trvať (precízne nastavenie je dôležité najmä pre astrofotografovanie, nie tak celkom pre vizuálne pozorovanie).

 

 

GoTo“ teleskopy

 

 

 

 
Súčasný trend sú „GoTo“ teleskopy so zabudovaným počítačom a databázou objektov, ktorý Vám...teoreticky...uľahčí vyhľadávanie. Nevýhodou je, že väčšinu z týchto teleskopov budete pred každým pozorovaním musieť nastaviť, takže budete vždy musieť poznať nejaké dve hviezdy!
Sky & Telescope / Craig Michael Utter

 

Momentálne sú veľmi moderné robotizované počítačom ovládané teleskopy v rôznych prestrojeniach. Tieto prístroje majú buď zabudované počítače alebo sú diaľkovo ovládané prostredníctvom PC. Umožňuje to používateľovi automaticky nasmerovať teleskop na ľubovoľný objekt vybraný z databázy počítača.

 

Na prvý pohľad sú „GoTo“ teleskopy odpoveďou na sny začiatočníkov, pretože zdanlivo odbremeňujú od hľadania nedostižných objektov akými sú napríklad nejasné galaxie, hviezdokopy a asteroidy. Jeden by si mohol povedať: „Hej, veď sa ani nepotrebujem vyznať v nočnej oblohe!“ Ale nie je to celkom tak.

Nepopierame, že pokiaľ ide o dobre skonštruované (čítajte drahé) teleskopy tejto kategórie, stáva sa pozorovanie veľkou zábavou keďže takéto prístroje sa takmer zázračne presúvajú za objektami, ktoré ste im dali vyhľadať a dokážu ich udržať v zornom poli okulára. Avšak tieto technológie len začínajú dozrievať do štádia kedy budú schopné sa po stlačení tlačidla samé automaticky zorientovať. Zatiaľ si temer každý „GoTo“ systém pred začiatkom pozorovania vyžiada od používateľa na vlastnú orientáciu zemepisnú polohu stanovišta (alebo najbližšieho mesta), dátum a čas. Na základe týchto údajov si počítač v teleskope dopočíta polohu všetkých možných vesmírnych objektov, na ktoré budete mať záujem zacieliť. Častokrát tiež budete musieť uviesť tubus do vodorovnej polohy, nasmerovať ho na sever (alebo na juh, ak pozorujete z južnej pologule) a následne inicializovať procedúru nastavenia teleskopu, využívajúcu dve jasné hviezdy (ktorých názov musíte poznať) na synchronizáciu súradnicového systému teleskopu so systémom oblohy.

Je pravdou, že táto inicializačná procedúra nie je zložitá a s cvikom ľahko zvládnuteľná. Ale, vyžiada si to svoj čas a pre začiatočníkov, ktorí sa vôbec na nočnej oblohe nevyznajú môže táto séria robotizovaných teleskopov znamenať pomerne frustrujúcu skúsenosť. Pomoc je ale nablízku. Nové, modernejšie „GoTo“ systémy už disponujú prijímačom signálu GPS (Globálnym Polohovým Systémom), ktorý vám a teleskopu oznámi kde sa nachádzate, aký je aktuálny čas, dátum a tak Vám celú inicializačnú procedúru pomôže zjednodušiť.

Potom je tu otázka ako presne dokážu mechanické časti teleskopu zabezpečiť nasmerovanie teleskopu na cieľ, o ktorom si elektronika myslí, že naň teleskop smeruje. Pri astronomických zväčšeniach nie je priestor ani na tie najmenšie chyby – mienime tým šetrenie na mechanickom vyhotovení teleskopu. Lacný „GoTo“ teleskop nebude správne pracovať odhliadnúc od toho akou prepracovanou elektronikou disponuje.

Mali by ste mať na pamäti, že peniaze, ktoré chcete investovať do „GoTo“ teleskopu s elektronickou montážou by niekedy mohli byť lepšie investované do teleskopu so štandardnou montážou, avšak s oveľa väčšou apertúrou (objektívom, pozn.prekl.).

 

Hľadáčiky

 

 
 Optický hľadáčik s menším zväčšením a väčším zorným poľom pripevnený k hlavnému tubusu vám pomôže ľahšie nájsť objekt, na ktorý chcete teleskop nasmerovať. Ak chcete optický hľadáčik (hore), hľadajte taký, ktorého predná šošovka (objektív) má priemer väčší ako jeden palec (25mm) a bude disponovať solídnou konštrukciou. Alebo môžete siahnúť po reflexnom hľadáčiku, ktorý vytvára projekciu svetleného červeného bodu alebo kruhu na oblohe. Tento hľadáčik nemá schopnosť zväčšovať obraz, preto obmedzí vaše vyhľadávanie len na objekty viditeľné voľným okom. Avšak aj napriek tomu môžete preskakovať aj cez nejasné objekty využitím optiky hlavného tubusu.
SkyWatch / Craig Michael Utter

 

Pri stredne veľkých a veľkých zväčšeniach budete mať v okulári len veľmi malú časť oblohy, čo robí z vyhľadávania objektov veľmi frustrujúci zážitok pokiaľ nie je teleskop vybavený hľadáčikom.

 

Ako už názov napovedá, hľadáčik bude vašim asistentom pri vyhľadávaní objektov na nočnej oblohe. Všetky okrem tých najmenších teleskopov ho potrebujú. Najčastejšie vyzerá ako miniatúrny teleskop uchytený v blízkosti okulára na tubus hlavného teleskopu. Disponuje len malým zväčšením a teda relatívne širokým zorným poľom, niektoré hľadáčiky sú vybavené aj zámernou osnovou/krížom ako majú zbrane. Keď hľadáčik raz správne nastavíte vzhľadom na hlavný teleskop, objekt, ktorý dostanete do hľadáčika uvidíte aj v okulári teleskopu. Budete potrebovať kvalitný hľadáčik s rozumnou veľkosťou, takže hľadajte taký, ktorého priemer apertúry (prednej šošovky) bude aspoň jeden palec (25mm) a ktorého konštrukcia bude vyzerať dôveryhodne. Peknučké, no takmer bezcenné hľadáčiky, sú totižto pri lacných teleskopoch dosť častým javom.

Populárnou alternatívou optických hľadáčikov sú tzv. reflexné hľadáčiky, ktoré vytvárajú pri pohľade zozadu projekciu svetelného bodu alebo kruhu(ov) na pozadí oblohy. Mnoho ľudí uprednosťňuje túto intuitívne jednoduchú alternatívu, no keďže tieto hľadáčiky nedisponujú žiadnym zväčšením, sú odkázaní len na objekty, ktoré dokáže zachytiť šošovka ich vlastného oka. Avšak stále môžete „preskakovať“ z hviezd viditeľných len voľným okom na objekty vzdialeného vesmíru, ak na to využijete hlavný teleskop pri najmenšom možnom priblížení a za predpokladu, že máte po ruke dostatočne podrobnú mapu hviezdnej oblohy.

 

 

 

 

 

 

 


Dá sa odfotografovať to čo vidím?

 

 

 

 

 

 

 

 
Uchovávanie na film alebo v digitálnej podobe toho čo cez teleskop uvidíte môže byť veľmi vďačný zážitok. Štart týmto smerom vám umožní kvalitný teleskop na robotizovanej rovníkovej montáži, navádzací ďalekohľad a fotoaparát. Fotografovanie je však len polovička zábavy. Následne nastupuje prácne upravovanie pomocou špeciálneho softvéru, ktorý dokáže zvýrazniť aj to, čo by inak voľnému oku uniklo.
Courtesy Alan Dyer

 

Ak ste si zakúpili nový teleskop, temer nutnosťou sa stane vaša túžba zachytiť na film krásu planét alebo napodobniť galériu fotografií vzdialeného Vesmíru, ktoré skrášľujú časopisy akým je aj Sky & Telescope. V princípe, neexistuje dôvod prečo by sa takáto túžba nedala naplniť, ak budete mať k dispozícii potrebné vybavenie, chuť a čas. Predtým ako sa však pustíte do dobrodružstva astrofotografovania, bude rozumnejšie dôkladne sa oboznámiť s obsluhou teleskopu a vizuálnym pozorovaním.

 

Astrofotografia oblohy je pre amatéra neuveriteľnou odmenou, ale je rovnako umením ako vedou. Krivka učenia môže byť síce pomerne strmá, no výbava pomerne drahá a čas potrebný na dôkladné zvládnutie slušnej astrofotografie dlhý. Zakiaľ čo takmer každý teleskop umožňuje fotografovať Mesiac, na všetko ostatné už bude nevyhnutný teleskop s veľmi stabilnou, pevnou, dobre konštruovanou, a presne poháňanou montážou.

 

Všetko má svoju cenu

Môže to byť síce lákavé, ale ubráňte sa nutkaniu na kúpu najlacnejšieho teleskopu. Kvalita väčšiny z nich je totižto nízka buď po optickej alebo mechanickej stránke, alebo po ochoch, a jednoducho vás sklame. Ak máte v rozpočte len okolo 200 USD (na naše pomery cca 200 EUR, pozn.prekl.), porozmýšľajte radšej o kúpe kvalitnejšieho binokulárneho ďalekohľadu.

Kvalitnejší teleskop je niekedy možné získať aj kúpou z druhej ruky, môže vám pomôcť vybrať skúsenejší člen miestneho astroklubu alebo si nejaký skonštruujete svojimi vlastnými silami. Ak ste zručný a radi pracujete s drevom, stačí si kúpiť len optiku a môžete si kvalitný zrkadlový Dobson vyhotoviť sám. A znova vám pri tom môžu byť nápomocní členovia miestneho astroklubu.

Ak aj oplývate peniazmi, nekupujte hneď ten najväčší a najdrahší teleskop, ale začnite s menšími a ľahko ovládateľnými. Ak sa len začínate učiť poznávať jednotlivé súhvezdia, mnoho z funkcií sofistikovaných teleskopov jednoducho nevyužijete. A nezabudnite, že by ste nemali siahnúť hneď po niečom ťažkom, neprenosnom a neskladnom.

Pamätajte aj na to, že optika a železo nebude to jediné čo budete potrebovať. Ušetrite niečo zo svojho rozpočtu aj na doplňujúce okuláre, ktorými rozšírite rozpätie zväčšení svojho teleskopu, ale aj na podrobný atlas nočnej oblohy (nevyhnutnosť!), dobrých knižných sprievodcov a tiež na mnohé iné príslušenstvo, najmä ak sa zamýšľate v budúcnosti venovať astrofotografovaniu.

 

Záverečné úvahy

 

 
Ktokoľvek ste a kdekoľvek žijete, vždy sa pre vás nájde ten správny teleskop. Jednou z odmien amatérskeho hvezdárčenia je aj možnosť podeliť sa o Vesmír s ostatnými prostredníctvom vášho teleskopu – nikdy nebudete príliš mladý na to, aby ste začali!
Sky & Telescope / Craig Michael Utter

 

Tak čo, čaká na vás niekde vonku ideálny teleskop? Vlastne áno, existuje – je to ten, ktorý budete používať najčastejšie!

 

Ani opticky perfektný masívny refraktor vám však bude prakticky zbytočný, ak ho nebudete môcť vytiahnuť na pozorovanie von a ani ten najväčší Dobson vám neukáže nejasné galaxie, ak jediným stanovišťom, z ktorého budete pozorovať je svetlom znečistené mestské parkovisko.

Dobre si uvážte čo bude hlavným cieľom vašich pozorovaní, stanovište, z ktorého budete najčastejšie pozorovať, a čo pre vás znamená „prenosný“ teleskop. Posilňovanie je dobré, ale nie každý ho má rád.

Kontaktujte miestny astronomický klub poriadajúci nočné pozorovania kde si môžete vyskúšať rôzne typy teleskopov a pohovoriť si o nich s ich majiteľmi. Nehanbite sa, astrokluby by nezverejňovali svoje kontakty, keby nechceli, aby ich ľudia oslovovali.

Teleskop je pre väčšinu ľudí pomerne veľká investícia a Vesmír nikde neodchádza, takže si doprajte čas na správne rozhodnutie. Využite aj binokulárne ďalekohľady a oboznámte sa s hviezdnymi mapami a knižnými sprievodcami, aby ste vedeli vyňuchať aj tie menej jasné a ťažko viditeľné zázraky. Takto sa najlepšie prepracujete k znalostiam a zručnostiam, ktoré budete potrebovať pri správnom používaní teleskopu. A keď sa konečne rozhodnete pre kúpu teleskopu, bude pravdepodobnejšie, že urobíte rozhodnutie, ktoré vás bude skutočne tešiť a stanete sa tak vlastníkom efektívneho kľúča k otvoreniu sveta kozmických divov na celý život.

Je jasná noc – tak na čo ešte čakáte?

 

Súvisiace články

Nákupný košík
Nákupný košík je prázdny.
Katalóg produktov
© 2014 LOGITEX, s.r.o. Všetky práva vyhradené. | Ochrana osobných údajov | Právne informácie | Stránky generované publikačným systémom ac.web .